Na tému (ne)zmysel života

Autor: Peter F. 'Rius Jílek | 17.11.2007 o 0:32 | Karma článku: 2,30 | Prečítané:  882x

Márius Kopcsay debutoval v roku 1998 zbierkou poviedok Kritický deň, za ktorú získal Cenu Ivana Kraska. Za román Domov (2005) sa v roku 2006 umiestnil vo finálovej desiatke súťaže Anasoft litera. Za ten istý román sa jeho meno taktiež objavilo vo Veľkej cene za východoeurópsku literatúru (Großer Preis für osteuropäische Literatur). Dnes sa jeho texty prekladajú do češtiny a nemčiny.

Najnovšia Kopcsayova kniha – zbierka poviedok Zbytočný život – sa veľmi nelíši od tých predchádzajúcich; autor sa opätovne vracia k obyčajnému človeku potopenom v skutočnosti a znudenom každodennosťou.

Postavy v poviedkach sa prepadávajú do svojho vnútra – do myšlienkového sveta bez budúcnosti, zaseknutého v čase a neustálom stereotype. Bytostné nenaplnenie vyvolávajúce onen pocit – pocit strateného, zbytočného života – je spôsobené potlačenými túžbami. Napríklad Pisár z poviedky Zložitý farebný svet sa pokúša „na smrť utĺcť túžbu po láske a nehe, ktorá sa mu zjavuje v zložitých snových príbehoch“. Rozprávač uzatvára poviedku úvahou: „Budúcnosť je strašná, je oveľa horšia ako minulosť, ktorú už poznáme, ale pri tom je to jediná cesta, ktorá nás čaká, ktorou sa môžeme vydať. Niet inej voľby, je len možnosť vybrať si medzi nebytím a utrpením.“

Existenciálna frustrácia a skepsa vedie postavy k prežívaniu zo dňa na deň a k hľadaniu si alternatív na vyplnenie ničoty a prázdna. Ironické gesto – „Byť alkoholikom je úžasné, povznášajúce.“ – potvrdzuje, že v súčasnom svete nie je miesto pre obyčajného človeka, to patrí skôr atrapám z realityshows a iným šoubiznisovým napodobeninám skutočnosti a predstavám plnohodnotného života.

I priestor niektorých príbehov situovaných do obdobia nežnej revolúcie alebo samotného rozdelenia bývalého Česko-Slovenska je jedným z faktorov, ktoré majú v čitateľovi evokovať pocity nostalgie a melanchólie. Politikum týchto spoločenských zmien však nie je v popredí, má len charakter kulisy či ozveny z minulosti. Tam sa odhráva intímny zážitok vo forme spomienky na nenávratnú chvíľu: „Potom vystúpila a odišla do Kroměříža a spomenul si na ňu až po ôsmich rokoch, keď sa autom vracal z práce“.

Zdá sa, že v súčasnej literatúre jestvuje – oproti kvantám instantnej, umelohmotnej a inej polotovarovej tvorby – opäť snaha prinavrátiť miesto skutočnému človeku. Kopcsayova štylizácia tohto človeka dokáže osloviť dnešného – nielen náročnejšieho – čitateľa práve pre svoju schopnosť priblížiť sa svetu, do ktorého patríme všetci.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Maďarič a Poliačik sa v parlamente spojili, predkladajú spoločný návrh zákona o RTVS

V RTVS je časť redaktorov nespokojná, hovorí o pretláčaní konšpiračných teórií. Nedávno skončili štyria externisti, ktorí boli k vedeniu kritickí.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Béla na sebe nechá aj drevo rúbať

Koaličná dohoda už je len na ozdobu.

AUTORSKÁ STRANA PETRA SCHUTZA

Trump je najškodlivejší zjav, čo Zem nosila

Výročná správa SIS je opäť raz akoby volanie po zrušení inštitúcie.


Už ste čítali?