Bohatým brali a chudobným dávali?!

Autor: Peter F. 'Rius Jílek | 30.1.2008 o 13:38 | Karma článku: 3,05 | Prečítané:  1410x

Zbojníctvo nie je javom etnického charakteru, jedná sa o nevoľnícku a pod­danskú rebéliu voči oficiálnemu režimu jestvujúcu v európskom, do­konca vo svetovom kontexte, o čom svedčí aj popularita najznámejšieho anglického zbojníka Robina Hooda.

Danglárova karikatúra slovenského národného mýtuDanglárova karikatúra slovenského národného mýtu

Zbojníctvo ako historický fenomén sa na Slovensku po prvýkrát objavuje v Legende o svätých Svoradovi a Benediktovi zo začiatku druhej polo­vice jede­násteho storočia. Jej autor péc­sky biskup Maurus v jednej z dejových línií príbehu zachytáva osud mnícha Benedikta, kto­rého „zbojníci ... v nádeji, že má veľa peňazí, privliekli ... na breh Váhu, zabili a hodili do vody“. Maurus okrem toho spomína aj životný priestor zbojníkov situo­vaný do hôr a na samoty. Zbojnícke organizácie sa počas svojho pôsobenia skutočne koncen­trovali najmä v horských oblastiach na severe a východe krajiny, v širšom geografickom rámci v pásme Karpát.

Na konci pätnásteho storočia badať zväčšenie množstva záznamov o pôsobení zbojníc­kych organizácií. Jedná sa napríklad o Fedora Hlavatého, ktorého skupina zaslala výhražný list mestu Bardejov. V sedemnástom sto­ročí pôsobili skupiny okolo Adama-Adamčíka, Ba­júza, Čepca, Havrana, Janka Ihnáta, Ilčíka, Vasila Petrovského z Petroviec či Andreja Savka zo Stebníka. Skupiny mali zväčša regionálnu pôsobnosť, povedzme Čepec, Pet­rovský a Savko pôsobili v zborovskom okolí, Adam-Adamčík a Ilčík zasa ope­rovali na moravsko-uhorských hraniciach. Keďže však šlo o málopočetné ozbrojené jednotky, neboli ojedinelé ich presuny do iných regiónov, respek­tíve susedných krajín za vidinou lepšieho zisku. Mnohí ale za svoju krimi­nálnu aktivitu skončili na popravisku.

Niekoľkostoročná existencia tejto spoločenskej skupiny sa teda musela premietnuť aj do vzniku určitých kultúrno-sociálnych prejavov nielen v jej vnútri, ale aj v interakcii s okolím. Motivický a tematický okruh týchto ľudových prejavov sa systémovo nazýva zbojnícky fol­klór.

Zbojnícky folklór sa v laickom povedomí dosť často spája s jánošíkovskou tradíciou. Ta­káto interpretácia však nie je úplne dostatočná, pretože zbojnícky repertoár sa neviaže len na postavu Juraja Jánošíka, ale zobrazuje aj iné zbojnícke postavy, či už fiktívne alebo historicky reálne. Niektoré z nich sú súčasťou Jánošíkovej družiny ako napríklad Adamčík, Gajdošík, Hrajnoha, Ilčík alebo Uhorčík, s Jánošíkom sa zasa nespája Michal Vdovec-Vdov­čík, ale v motívoch a témach sú si veľmi blízki, ba až totožní.

Ako už bolo spomenuté, nejedná sa o etnickú, ale o sociálnu rebéliu majetkovo hendikepovaných oproti materiálne zabezpečenej vrstve v období feuda­lizmu, teda vzťah nevoľníckych poddaných a aristokracie, preto je nesprávne vnímať zboj­nícku ľudovú tvorbu z uhla slovenského romantizmu, ktorý sa zbojníctvom inšpiruje a využíva svojsky, dopĺňa  ho o nacionálnoemancipačnú funkciu. Takéto nesprávne chápa­nie zbojníctva sa prejavuje najmä v jánošíkovskej tradícii.

Juraj Jánošík, mylne nazývaný národným hrdinom, sa spája s bojom slovenského etnika za rovnoprávnosť v Uhorskom kráľovstve. V skutočnosti sa aj vo folklóre Jánošík už od baroka, ktoré z neho spravilo zide­alizovanú legendu, chápe ako osobnosť bojujúca na strane poddaných pod dnes už noto­ricky známym klišé – bohatým brať, chudobným dávať –, aj keď skutočný zbojnícky život nemal veľmi blízko k takýmto altruistickým cieľom.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Maďarič a Poliačik sa v parlamente spojili, predkladajú spoločný návrh zákona o RTVS

V RTVS je časť redaktorov nespokojná, hovorí o pretláčaní konšpiračných teórií. Nedávno skončili štyria externisti, ktorí boli k vedeniu kritickí.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Béla na sebe nechá aj drevo rúbať

Koaličná dohoda už je len na ozdobu.

AUTORSKÁ STRANA PETRA SCHUTZA

Trump je najškodlivejší zjav, čo Zem nosila

Výročná správa SIS je opäť raz akoby volanie po zrušení inštitúcie.


Už ste čítali?